Sociálno-právna poradňa

JUDr. Katarína Fedorová, PhD.

Sociálne zabezpečenie pacienta s idiopatickou pľúcnou fibrózou

Pacient, ktorému bola diagnostikovaná idiopatická pľúcna fibróza (IPF) môže byť práceneschopný Ak bol pred stanovením diagnózy nemocensky poistený (bol zamestnaný, podnikal alebo si platil poistné dobrovoľne), bude môcť poberať nemocenské. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, ale už bez vyplácania nemocenského.

Pokiaľ pacient pred vznikom práceneschopnosti nebol nemocensky poistený, prípadne výška nemocenského nedosahuje životné minimum, môže (on sám alebo člen jeho domácnosti) na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o pomoc v hmotnej núdzi.

Pacient s IPF stredne ťažkého a ťažkého stupňa tiež môže požiadať o invalidný dôchodok. Podaniu žiadosti o invalidný dôchodok nemusí predchádzať ročná práceneschopnosť. Podmienkou je, aby pokles schopnosti pracovať spôsobený ochorením a jeho liečbou trval, alebo podľa poznatkov medicíny mal trvať aspoň jeden rok.

Pacient tiež môže na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Pokiaľ ma v dôsledku ochorenia sťaženú pohyblivosť, môže požiadať o parkovací preukaz. Ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím môže mať nárok aj na peňažné príspevky.

Ak potrebuje pomoc iného človeka pri každodenných aktivitách, môže poberať príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará, poberá opatrovateľský príspevok. Pokiaľ sa o pacienta nemá doma kto starať, môže požiadať o niektorú zo sociálnych služieb, akými sú opatrovanie v domácnosti alebo umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb.

Na prekonávanie následkov ochorenia slúžia zdravotnícke pomôcky hradené zdravotnou poisťovňou a pomôcky pre ťažko zdravotne postihnutých, na ktoré prispievajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Pacient s IPF môže raz ročne absolvovať kúpeľnú liečbu hradenú zdravotnou poisťovňou.

  • Práceneschopnosť a pracovné vzťahy

    PRÁCENESCHOPNOSŤ A PRACOVNÉ VZŤAHY

    O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný alebo jeho všeobecný lekár. Lekár pacientovi vystaví tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto tlačivo má päť dielov:

    Diel I. Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti ostáva počas PN pacientovi. Ošetrujúci lekár na ňom vyznačí dátumy kontrol. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti pacient odovzdá  tento diel potvrdenia svojmu všeobecnému lekárovi.

    Diel II. Žiadosť o nemocenské odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak PN trvá viac ako desať dní, odstúpi Sociálnej poisťovni. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, samostatne zárobkovo činná osoba a zamestnanec, ktorý sa stane PN v ochrannej lehote siedmych dní od skončenia pracovného pomeru, ho odovzdajú priamo pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu.

    Diel IIa. Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odovzdá len zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

    Diel III. Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti posiela ošetrujúci lekár do Sociálnej poisťovne.

    Diel IV. Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec ihneď po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti odovzdá zamestnávateľovi.

    Tlačivá nie je potrebné odniesť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni osobne, stačí ich poslať poštou.

    Nemocenské

    Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ – sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

    Zamestnanec:

    • prvé tri dni trvania PN – náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
    • štvrtý až desiaty deň – náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
    • od jedenásteho dňa – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

    Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní (teda nie celý predchádzajúci rok), nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

    Samostatne zárobkovo činná osoba:

    • prvé tri dni trvania PN – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
    • od štvrtého dňa – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

    Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

    Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:

    • prvé tri dni trvania PN – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
    • od štvrtého dňa – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

    Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

    Osoba v ochrannej lehote je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov. Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou do 7 dní od zániku poistenia, má nárok na nemocenskú dávku:

    • prvé tri dni trvania PN – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
    • od štvrtého dňa – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

    Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

    Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred  vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

    Návrat do práce

    Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.

    Ak sa zamestnancovi zhorší zdravotný stav do takej miery, že stratí spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu, nemusí hneď skončiť pracovný pomer. Môže požiadať zamestnávateľa o preradenie na inú prácu. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa zamestnávateľovi dokladuje posudkom ošetrujúceho lekára vystaveným na žiadosť zamestnanca, nie posudkom lekára Sociálnej poisťovne. Musí však ísť o posudok, nestačí lekárske odporúčanie, nález alebo potvrdenie. Keďže zákonník práce výslovne nestanovuje lehotu, dokedy je zamestnávateľ povinný zamestnanca preradiť, je vhodné v žiadosti nejakú lehotu (napríklad 15 dní) uviesť.

    Príklad: Dňa .... som sa podrobil odbornému lekárskemu vyšetreniu  v .... ambulancii v .... Týmto vyšetrením bolo zistené, že nie je vhodné, aby som dohodnutú prácu ďalej vykonával, lebo vážne ohrozuje moje zdravie. Odborný lekársky posudok pripájam k tejto žiadosti. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v lekárskom posudku žiadam, aby som bol najneskôr do 15 dní preradený na inú, pre mňa vhodnú prácu.

    V prípade, že zamestnávateľ zamestnanca na inú prácu preradiť nemôže, pretože ju nemá, alebo zamestnanec o preradenie ani nežiadal, no doterajšiu prácu už nie je schopný zastávať, pracovný pomer bude potrebné ukončiť dohodou alebo výpoveďou. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku nespôsobuje zánik pracovného pomeru. Aj človek, ktorý bol uznaný za invalidného, môže ďalej pracovať.

    Dohoda znamená, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodnú, že pracovný pomer sa skončí. Obe strany teda so skončením súhlasia. Zamestnanec alebo zamestnávateľ môže druhej strane navrhnúť (aj písomne), aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Ak s tým zamestnanec alebo zamestnávateľ nesúhlasí, pracovný pomer sa dohodou nemôže skončiť. V prípade, že zamestnávateľ zamestnanca prinúti, aby dohodu uzatvoril, takáto dohoda je neplatná. Pri skončení pracovného pomeru dohodou sa tento končí dňom uvedeným v dohode, t. j. neplynie žiadna výpovedná lehota. Pokiaľ je dôvodom uzatvorenia dohody zhoršenie zdravotného stavu zamestnanca, ktorý viac nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, je nutné v dohode tento dôvod uviesť. V opačnom prípade zamestnanec nebude mať nárok na odstupné.

    Príklad: Dôvodom skončenia pracovného pomeru je skutočnosť, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku MUDr................. zo dňa................., ktorý zamestnávateľovi predložil, dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

    Výška odstupného pri DOHODE závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru:

    Trvanie pracovného pomeru Odstupné
    menej ako 2 roky 1 priemerný mesačný zárobok
    2 roky až menej ako 5 rokov 2 priemerné mesačné zárobky
    5 rokov až menej ako 10 rokov 3 priemerné mesačné zárobky
    10 rokov až menej ako 20 rokov 4 priemerné mesačné zárobky
    20 rokov a viac 5 priemerných mesačných zárobkov

     

    Výpoveď si nevyžaduje súhlas druhej strany. Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, dokonca dôvod ani nemusí vo výpovedi uviesť. Zamestnávateľ však môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v zákonníku práce. Skutočnosť, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je dôvodom pre výpoveď zo strany zamestnávateľa. Zamestnanec má v takomto prípade nárok na odstupné.

    Výška odstupného pri VÝPOVEDI závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru:

    Trvanie pracovného pomeru Odstupné
    2 roky až menej ako 5 rokov 1 priemerný mesačný zárobok
    5 rokov až menej ako 10 rokov 2 priemerné mesačné zárobky
    10 rokov až menej ako 20 rokov 3 priemerné mesačné zárobky
    20 rokov a viac 4 priemerné mesačné zárobky

     

    V prípade, ak zamestnanec z pracovného pomeru odchádza do plného invalidného dôchodku (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), má nárok na odchodné najmenej v sume jedného priemerného mesačného zárobku. Podmienkou je, aby si podal žiadosť o invalidný dôchodok ešte počas trvania pracovného pomeru, alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

    Pokiaľ bol pacient uznaný Sociálnou poisťovňou za invalidného (úplne alebo čiastočne), bude platiť polovičné odvody do zdravotnej poisťovne. Jeho zamestnávateľ na neho môže poberať viacero príspevkov, napr. príspevok na zamestnávanie zdravotne postihnutých, príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov. Pri plnení pracovných úloh môže zamestnanec využívať pomoc pracovného asistenta. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí, ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO s ním uzatvára zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Jeho presnú náplň zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby. Zamestnávateľ alebo SZČO môže požiadať úrad práce o príspevok na činnosť pracovného asistenta. Jeden pracovný asistent môže pomáhať aj viacerým zamestnancom. Príspevky sa vybavujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Sprevádzanie a návštevy u lekára

    Zamestnanec má právo čerpať platené voľno (pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Jeden deň pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Pri osemhodinovom pracovnom čase (40 hodín týždenne) je to 56 hodín ročne.

    Rovnako je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok. Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno, aby mohol sprevádzať rodinného príslušníka, zamestnávateľ mu ho môže (a nemusí) poskytnúť, ale už ako neplatené voľno (bez náhrady mzdy).

    Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách).

    Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Zdravotnícke zariadenie by preto nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednému človeku.

    Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby.

    Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Ide o neplatené pracovné voľno (bez náhrady mzdy).

    Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. Rovnako nie je možné poberať ošetrovné pri ošetrovaní súrodencov.

    Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru). Na to, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla mať nárok na ošetrovné, musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania.

    Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdajú I. a II. diel žiadosti o ošetrovné pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta ich trvalého bydliska.

    Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda, vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne, a vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Výška ošetrovného je rovnaká za všetky dni, za ktoré sa poberá.

    Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Zostať s blízkym doma a ošetrovať ho je možné aj dlhšie (za predpokladu, že to umožní zamestnávateľ), no bez nároku na ošetrovné či inú dávku nemocenského poistenia.

    Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe. Nie je preto možné napríklad to, aby pri dva týždne trvajúcej chorobe pacienta poberala desať dní ošetrovné manželka a štyri dni syn. Súčasne sa nedá poberať ani ošetrovné a nemocenské, resp. náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti.

  • Invalidný dôchodok

    INVALIDNÝ DÔCHODOK

    Človek má nárok na invalidný dôchodok, ak je invalidný, bol dostatočne dlho dôchodkovo poistený, nedosiahol dôchodkový vek a nepoberá predčasný starobný dôchodok.

    Kedy je človek invalidný

    Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov medicíny trvať dlhšie ako jeden rok.

    Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri IPF:

    Ľahkého stupňa: dýchavica presahujúca obvyklú mieru pri stredne ťažkom zaťažení (napr. rýchla chôdza 5 – 6 km/h, stredne ťažká telesná práca) s miernym zhoršením pľúcnych funkcií 10 – 30 %
    Stredne ťažkého stupňa: dýchavica presahujúca obvyklú mieru už pri každodennom ľahkom zaťažení (napr. prechádzka 3 – 4 km/h, chôdza do schodov na prvé poschodie, ľahká telesná práca) alebo zníženie pľúcnych funkcií o nie viac ako o 50% náležitých hodnôt 40 – 60 %
    Ťažkého stupňa: dýchavica už pri minimálnom zaťažení alebo v pokoji, alebo zníženie pľúcnych funkcií o 50 % náležitých hodnôt a viac 65 – 90 %

    Rozhodujúcim pre určenie konkrétneho percenta poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stupeň aktivity procesu a výsledné poruchy funkcie postihnutých orgánov. Preto je veľmi dôležité, aby v lekárskych správach boli podrobne popísané všetky komplikácie, ktoré ochorenie pacientovi spôsobuje a ich vplyv na celkovú výkonnosť jeho organizmu.

    V prípade, že osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac 10 % za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu.

    Obdobie dôchodkového poistenia

    Obdobie dôchodkového poistenia je čas, za ktorý bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda táto osoba bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.

    Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Je to:

    • menej ako jeden rok, ak ide o osobu do 20 rokov,
    • najmenej jeden rok, ak ide o osobu vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
    • najmenej dva roky, ak ide o osobu vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
    • najmenej päť rokov, ak ide o osobu vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
    • najmenej osem rokov, ak ide o osobu vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
    • najmenej desať rokov, ak ide o osobu vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
    • najmenej 15 rokov, ak ide o osobu vo veku nad 45 rokov veku.

     

    Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia.

    Poistné na dôchodkové poistenie si je možné doplatiť aj spätne, avšak iba za obdobie, v ktorom mal dotyčný prerušené povinné dôchodkové poistenie, bol zaradený do evidencie nezamestnaných alebo sa po dovŕšení 16 rokov veku sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole. Poistenie je možné si spätne doplatiť za obdobie od 1. 1. 2004, pri doplatení z dôvodu prerušenia povinného poistenia až za obdobie od 1. 1. 2005. Pri spätnom doplatení si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ (konkrétnu sumu), z ktorého si doplatí poistné na dôchodkové poistenie.

    Výška invalidného dôchodku

    Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:

    POMB x ODP x ADH – ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % (plný invalidný dôchodok).

    POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, keď bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme priemernou ročnou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni priemernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak žiadateľ zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5. Osobné mzdové body v jednotlivých rokoch je možné jednoducho zistiť pomocou kalkulačky na informatívny výpočet dôchodku zverejnenej na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

    ODP je súčet období dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

    ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2019 je 12,6657 .

    Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej než o 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí ako:

    (POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.

    Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Sociálna poisťovňa môže poberateľa invalidného dôchodku predvolať na kontrolnú lekársku prehliadku. Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže sám požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

    Vzor žiadosti o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

    Sociálna poisťovňa Ústredie
    Ul. 29. augusta č. 8
    813 63 Bratislava

    Meno a priezvisko, nar. XX, trvale bytom XX

    Vec: Žiadosť o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity

    Rozhodnutím č. XX zo dňa XX mi  bol Sociálnou poisťovňou priznaný invalidný dôchodok vo výške XX. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená ako XX. Určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa opieralo o zaradenie ochorenia pod písm. X, položky X, oddielu X, kapitoly X. (zaradenie ochorenia je uvedené v odbornom posudku posudkového lekára) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    Od nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia došlo k závažnému zhoršeniu môjho zdravotného stavu. Tu konkrétne popísať, ako presne sa zdravotný stav zhoršil od posúdenia zdravotného stavu Sociálnou poisťovňou, napr. ochorenie progredovalo do závažnejšieho štádia, vzdoruje liečbe alebo bolo žiadateľovi diagnostikované ďalšie ochorenie – uviesť aké, v akom štádiu, aké ťažkosti spôsobuje. Tieto skutočnosti preukazujem priloženými lekárskymi správami MUDr. XX zo dňa XX.

    Na základe uvedeného si Vás dovoľujem požiadať o opätovné posúdenie môjho zdravotného stavu a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

    V X, dátum, podpis

    Ako si vybaviť invalidný dôchodok

    Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je veľmi komplikovaný, so žiadateľom ho spíše zamestnanec Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by mal mať žiadateľ všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a že je invalidný (najmä doklady o vzdelaní, rodné listy detí, potvrdenia o zamestnaní, tlačivo „Prehliadka zisťovacia – kontrolná“ vyplnené a potvrdené všeobecným lekárom.

    V deň spísania celej žiadosti spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá sa priloží k žiadosti o invalidný dôchodok a je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie.

    Pobočka spísanú žiadosť spolu s dokladmi postúpi ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od jej podania, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.

    Invalidný dôchodok sa žiadateľovi vyplatí spätne za obdobie odo dňa vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr, ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.

    Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

    Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podať proti nemu odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.

    Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity podstatná.

    Vzor odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

    Meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko žiadateľa

    Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne  č. XX

    Rozhodnutím č. XX zo dňa XX  bola Sociálnou poisťovňou zamietnutá moja žiadosť o  invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne XX zo dňa XX nie som invalidný, keďže moje ochorenie nespôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere aspoň 41 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nakoľko nesúhlasím s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou Sociálnou poisťovňou, podávam podľa § 214 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie, ktoré odôvodňujem nasledovným.

    I.

    Tu je potrebné uviesť, aké ochorenie bolo kedy žiadateľovi diagnostikované, a aké je závažné. Pokiaľ žiadateľ trpí aj ďalšími ochoreniami, ktoré neboli Sociálnou poisťovňou zohľadnené v posudku (teda nebola kvôli nim navýšená miera poklesu o max. 10 %), tiež ich uvedie.

    Ďalej je potrebné sa vysporiadať s tým, ako posudkový lekár ochorenie zaradil podľa tabuľky v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Mohol ho napr. zaradiť pod bod a) a žiadateľ sa domnieva, že kvôli jeho závažnosti malo byť zaradené pod b) a pod. Dôležité je vždy argumentovať tým, čo je uvedené v lekárskych správach ošetrujúcich lekárov, ktoré je nutné priložiť k odvolaniu.

    II.

    Na základe vyššie uvedených skutočností žiadam, aby Sociálna poisťovňa  zrušila  rozhodnutie č. XX a nahradila ho rozhodnutím, ktorým mi prizná invalidný dôchodok (alebo v ktorom stanoví mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na XX %).

    V XX, dátum, podpis

  • Ťažké zdravotné postihnutie

    ŤAŽKÉ ZDRAVOTNÉ POSTIHNUTIE

    Ťažké zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia, ktoré spôsobuje funkčnú poruchu v miere aspoň 50 %.  Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viac ochorení, rozhodujúce je ochorenie s najvyššou mierou poruchy. K nemu je možné pripočítať maximálne 10 % za všetky ostatné ochorenia, ale iba za predpokladu, že ovplyvňujú ochorenie s najvyššou funkčnou poruchou.

    Miera funkčnej poruchy pri IPF:

    Námahové dyspnoe MMRC 0 – 1 a/alebo vitálna kapacita pľúc viac ako 80 % alebo DCOSB 60 – 80 % (NYHAI) 20 %
    Námahové dyspnoe MMRC 2 a/alebo vitálna kapacita pľúc 60 – 80 % alebo DCOSB 40 – 60 % (NYHAII) 40 %
    Námahové dyspnoe MMRC 3 a/alebo vitálna kapacita pľúc menej ako 60 % alebo menej ako 40 % (NYHAIII) 50 %
    Chronické cor pulmonale s atakmi zlyhávania pravého srdca alebo potreba dlhodobej ­domácej oxygenoterapie alebo MMRC 4 (NYHAIV) 80 %

    Klasifikácia dušnosti podľa MMRC:

    Štádium Popis funkčného postihnutia
    0 Bez dyspnoe s výnimkou veľkej záťaže
    1 Dyspnoe pri ponáhľaní sa po rovine alebo chôdza do rovného kopca
    2 Pre dyspnoe chodí pomalšie ako rovesníci alebo musí zastaviť pri chôdzi svojím tempom po rovine
    3 Zastaví sa pre dyspnoe po prejdení 100 metrov alebo po niekoľkých minútach chôdze po rovine
    4 Dyspnoe, ktoré nedovolí opustiť dom, alebo dyspnoe pri obliekaní a vyzliekaní

    Konkrétna miera funkčnej poruchy sa pri IPF určí podľa vplyvu choroby na celkový stav, pôsobenia a dôsledkov na ostatné orgány.

    Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

    O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať každý, koho ochorenie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50 %.

    O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (odlišuje sa oranžovým pruhom) môže požiadať osoba s ŤZP, ak je odkázaná na pomoc inej osoby pri pohybe, orientácii a komunikácii s okolím. Sprievodca sa pri sprevádzaní ťažko zdravotne postihnutého prepravuje zadarmo.

    Osoba s ŤZP, ktorá je držiteľom preukazu, si ním uplatňuje nárok na rôzne výhody a zľavy, napríklad zľavy pri cestovaní, úľavy z miestnych daní a poplatkov, oslobodenie od koncesionárskych poplatkov a nižšie odvody na zdravotné poistenie.

    Pri platení doplatkov za lieky sa na držiteľa preukazu osoby s ŤZP (aj na invalidného dôchodcu) vzťahuje limit spoluúčasti vo výške 12 za štvrťrok. Po prekročení limitu spoluúčasti mu zdravotná poisťovňa vráti doplatky za lieky, ktoré ho prevyšujú, a to vo výške sumy za najlacnejší liek spomedzi liekov určených na dané ochorenie (najlacnejší náhradný liek), teda nie vo výške celého doplatku za lieky. Údaj je uvedený na pokladničnom doklade v zátvorke s hviezdičkou (*) pod názvom lieku. Zdravotná poisťovňa do 90 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka automaticky (bez osobitnej žiadosti) zašle príslušnú sumu pacientovi priamo na účet, alebo poštovou poukážkou na adresu.

    Parkovací preukaz

    Nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu má osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo trpí ochorením uvedeným v prílohe č. 18 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Medzi tieto ochorenia patrí aj obmedzenie pohyblivosti stredne ťažkého až ťažkého stupňa už pri ľahkom zaťažení pri zlyhávaní funkcie pľúc.

    Vodič vozidla s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ŤZP, nemusí po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia a môže vchádzať aj tam, kde je vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel. Na vozidlo prepravujúce držiteľa parkovacieho preukazu nesmie polícia použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla, tzv. papuču.

    Vozidlo držiteľa parkovacieho preukazu nemusí byť označené diaľničnou známkou. Aby držiteľ parkovacieho preukazu mohol túto výhodu využívať, je potrebné vyplniť žiadosť o oslobodenie od platenia úhrady a poslať ju spolu s kópiou technického preukazu vozidla a kópiou parkovacieho preukazu na adresu: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava. Tlačivo žiadosti je dostupné na stránke www.eznamka.sk.

    Peňažné príspevky pre ťažko zdravotne postihnutých

    Peňažné príspevky (na rozdiel od preukazu) nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, ale iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem osoby s ŤZP.

    Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je v súčasnosti (od 1.7.2019) 210,20 €. Výška životného minima sa môže zmeniť každý rok k 1. júlu. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima, t. j. 1051 €. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima, t. j. 630,60 €.

    Príklad: Pani Jana je ťažko zdravotne postihnutá. Jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 350 €. Manžel pani Jany je zamestnaný, jeho priemerná mesačná mzda za minulý rok bola 670 € v čistom. Deti pani Jany sú dospelé a samostatné. Príjem pani Jany a jej manžela predstavuje spolu 1 020 € mesačne. Túto sumu vydelíme dvomi, keďže spoločne posudzujeme dve osoby – pani Janu a jej manžela. Výsledok je 510 €. Za príjem pani Jany sa považuje suma 510 €. Príjem 510 € vydelený sumou 210,20 € (suma životného minima) je 2,43. Príjem pani Jany nepresahuje trojnásobok životného minima a príspevok jej môže byť priznaný.

    Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 39 833 €, do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej človek s ŤZP býva.

    Príspevky môžu byť opakované (poskytujú sa každý mesiac, napr. opatrovateľský príspevok) alebo jednorazové, ako príspevok na kúpu a úpravu vozidla, na kúpu a úpravu pomôcky a na úpravu bytu, domu alebo garáže na bezbariérové.

    Opatrovateľský príspevok

    Výška opatrovateľského príspevku pri opatrovaní jednej osoby je 430,35 € mesačne. Výška príspevku sa znižuje o sumu, o ktorú príjem opatrovaného presahuje dvojnásobok životného minima.

    Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Napríklad pri obliekaní  sa posudzuje či si človek zvládne vybrať oblečenie zodpovedajúce situácii, prostrediu a počasiu, či rozpozná jednotlivé časti oblečenia, či si odev dokáže samostatne obliecť a vyzliecť, či sa vie obuť a vyzuť, nasadiť si spevňovacie pomôcky, oblečenie farebne zladiť a rozpoznať jeho čistotu.  Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body, a to buď 10, čo znamená, že zdravotne postihnutý pomoc nepotrebuje, 5, ak pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch, alebo  0, keď pomoc potrebuje pri všetkých svojich úkonoch.

    Podľa celkového počtu bodov za všetky oblasti spolu, teda za stravovanie, hygienu, pohyb, obliekanie atď. je osoba  zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Opatrovateľský príspevok možno priznať pri odkázanosti piateho a šiesteho stupňa. Na zaradenie do V. stupňa odkázanosti a teda na priznanie opatrovateľského príspevku nesmie byť celkový počet bodov vyšší ako 44. Podrobný postup pri posudzovaní odkázanosti a zoznam konkrétnych úkonov, ktoré sa hodnotia v rámci jednotlivých oblastí, nájdete na našej webovej stránke sopo.sk, v odkaze opatrovateľský príspevok.

    Pri podávaní žiadosti o opatrovateľský príspevok treba dbať na to, aby v lekárskych správach boli uvedené konkrétne medicínske dôvody, pre ktoré človek so zdravotným postihnutím nedokáže vykonávať jednotlivé činnosti bez pomoci inej osoby. Na priznanie príspevku nestačí, že na osobu so zdravotným postihnutím je nutné neustále dohliadať. Musí byť pre svoj zdravotný stav neschopná starať sa o seba sama, teda sa sama najesť, ísť na toaletu, postarať sa o svoju hygienu, chodiť, orientovať sa v prostredí.

    Opatrovateľom môže byť iba rodinný príslušník ťažko zdravotne postihnutého, t. j. manžel, manželka, rodič, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta (aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra), zať (aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra), svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec alebo osoba, ktorá s opatrovaným býva - má rovnakú adresu trvalého alebo prechodného pobytu. Opatrovateľ musí byť plnoletý, plne spôsobilý na právne úkony a fyzicky a psychicky spôsobilý vykonávať opatrovanie. Dôležitou podmienkou je, aby osoba s ŤZP súhlasila s tým, že ju bude opatrovať.

    Opatrovateľ môže popri opatrovaní externe študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima.

    Výška opatrovateľského príspevku pri opatrovaní jednej osoby je v súčasnosti 369,36 € mesačne. Od 01.07.2019 sa opatrovateľský príspevok zvýši na 430,35 mesačne. Výška príspevku sa znižuje o sumu, o ktorú príjem opatrovaného presahuje dvojnásobok životného minima.

    Poberateľ príspevku na opatrovanie je tzv. poistencom štátu, a teda štát za neho platí poistné na dôchodkové poistenie a zdravotné poistenie, a to po celú dobu opatrovania.

    Príspevok na osobnú asistenciu

    Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá potom vypláca osobného asistenta. Výška príspevku závisí od počtu hodín, potrebných na vykonanie činností, ktoré užívateľ asistencie nedokáže vykonať sám, napr.  vstávanie, líhanie, polohovanie, osobná hygiena, obliekanie, vyzliekanie, príprava a podávanie jedla, podávanie liekov, nakupovanie, pomoc pri domácich prácach. Zoznam činností na určenie rozsahu potreby osobnej asistencie je uvedený v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.  Aj pacient s IPF môže poberať príspevok na osobnú asistenciu, pokiaľ potrebuje pomoc inej osoby s týmito činnosťami.

    Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7 300 hodín ročne, t.j. 20 hodín denne. Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie je 4,18. Príspevok sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac. Príspevok na osobnú asistenciu možno priznať do dovŕšenia 65. roku veku, po  dovŕšení 65. roku veku možno tento príspevok poskytovať, len ak bol užívateľovi asistencie priznaný už skôr.

    Osobný asistent musí byť plnoletý a spôsobilý na právne úkony, nepotrebuje žiadne osobitné vzdelanie ani prax. Rodinní príslušníci môžu poskytovať osobnú asistenciu maximálne štyri hodiny denne a len pri určitých činnostiach. Osobného asistenta možno nájsť s pomocou agentúry osobnej asistencie, ktorá tiež môže prevziať administratívnu záťaž spojenú s poskytovaním príspevku. Pomoc so zabezpečovaním osobnej asistencie majú tiež poskytovať obce ako jednu zo sociálnych služieb.

    Príspevky súvisiace s prepravou

    Človek odkázaný na individuálnu prepravu môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu a príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla. Za odkázanú na individuálnu prepravu môže byť uznaná iba osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je schopná využívať hromadnú dopravu z dôvodu ťažkej poruchy mobility, duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, ťažkej poruchy zvieračov.

    V žiadosti o príspevky súvisiace s prepravou je potrebné uviesť, že osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bude vozidlo využívať na pracovné, vzdelávacie, rodinné alebo občianske aktivity, pri príspevku na kúpu vozidla je podmienkou jeho využívanie na prepravu do zamestnania, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb. V žiadosti nie je vhodné argumentovať potrebou prepravy do zdravotníckeho zariadenia, nakoľko tú zabezpečuje dopravná zdravotná služba hradená z verejného zdravotného poistenia.

    Ďalšie príspevky

    Ak je osoba s ŤZP podľa posudku odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňuje ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo o svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať, alebo by mu išli len veľmi ťažko. Pomôckou je napríklad aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC). Pomôcka je aj špeciálny softvér, ktorý umožňuje osobe so zdravotným postihnutím používať počítač a iné technické zariadenia. Za pomôcku sa považuje aj pes so špeciálnym výcvikom. Pomôcky, na ktoré môže zdravotne postihnutému prispieť štát, sú uvedené v Opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (zoznam pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia).

    Človeku s ŤZP odkázanému na zdvíhacie zariadenie môže byť poskytnutý peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia.

    Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domupríspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt a ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom. Z príspevku sa môže zabezpečiť úprava existujúceho zariadenia bytu, domu, garáže, nie však vybudovanie nového objektu alebo zariadenia. Z príspevku je napríklad možné prestavať kúpeľňu na bezbariérovú (napr. rozšírením dverí), ale nie vybudovať novú kúpeľňu. Príspevok sa neposkytne, ak osoba s ŤZP dokáže prekonať bariéry v týchto priestoroch s pomocou zdravotníckych pomôcok. S realizáciou úprav je možné začať až na základe právoplatného rozhodnutia úradu o priznaní peňažného príspevku.

    Okrem výdavkov na pohonné hmoty možno kompenzovať aj zvýšené výdavky na diétne stravovanie, výdavky súvisiace s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, no iba v prípade, ak ťažko zdravotne postihnutý trpí chorobou uvedenou v zoznamoch, ktoré sú prílohou k zákonu o kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia.

    Vybavovanie preukazu a príspevkov

    Žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu a žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska. Žiadosť je možné podať osobne alebo poslať poštou. K žiadosti sa priloží vyplnené tlačivo lekársky nález. Lekársky nález vypĺňa ošetrujúci lekár, pri podaní žiadosti nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Za jeho vystavenie sa neplatí žiaden poplatok.

    Konanie o žiadosti vo veciach ťažkého zdravotného postihnutia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny má dve vzájomne prepojené časti – posudkovú časť a rozhodovaciu časť. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár pôsobiaci na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bez prítomnosti žiadateľa preskúma lekárske nálezy doložené k žiadosti. Ak lekár dospeje k záveru, že žiadateľ je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálny pracovník úradu potom za prítomnosti žiadateľa posúdi jeho celkovú sociálnu situáciu. Na základe takéhoto posudku vydá úrad rozhodnutie. Celé konanie na úrade by nemalo trvať dlhšie ako 90 dní.

    Odvolanie proti rozhodnutiu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

    Proti každému rozhodnutiu úradu je možné podať odvolanie do 15 dní, odkedy bolo žiadateľovi rozhodnutie doručené. Odvolanie sa podáva na úrade, ktorý rozhodnutie vydal. O odvolaní rozhodne ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozhodnutie o odvolaní musí byť žiadateľovi doručené.

    Vzor odvolania proti rozhodnutiu úradu

    Vec:      Odvolanie proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. XX zo dňa XX, IDXX

    Dolupodpísaný meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, podávam týmto odvolanie proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v XX č. XX zo dňa XX, ktoré mi bolo doručené dňa XXXX. Svoje odvolanie odôvodňujem nasledovným.

    I.

    Tu sa uvedú všetky dôvody, pre ktoré sa žiadateľ domnieva, že úrad rozhodol nesprávne – napr. v čase relevantnom pre  posúdenie ťažkého zdravotného postihnutia  som trpel viacerými zásadnými zdravotnými problémami – popíšte akými/ som odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko kvôli svojmu ochoreniu nedokážem využívať hromadnú prepravu – popísať, ako konkrétne ochorenie zasahuje do možnosti využívať hromadnú dopravu.

    Dôkazy: Všetko, čo preukazuje tvrdenia žiadateľa – výsledky vyšetrení, lekárske posudky, prepúšťacie správy a pod.

    II.

    Na základe uvedeného žiadam, aby Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v XX zrušil rozhodnutie č. XX  zo dňa XX a nahradil ho rozhodnutím, ktorým mi prizná peňažný príspevok/vyhovie mojej žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím/parkovacieho preukazu.

    V XX, dátum, podpis

  • Sociálne služby

    SOCIÁLNE SLUŽBY

    Ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a nepriaznivým zdravotným stavom majú pomáhať aj sociálne služby zabezpečované obcami, mestami a vyššími územnými celkami. Takýmito sociálnymi službami určenými pre zdravotne postihnutých, chorých a starších obyvateľov sú rôzne zariadenia sociálnych služieb, opatrovanie v domácnosti, prepravná služba, požičiavanie pomôcok, ale aj zabezpečenie stravovania, prania a hygieny.

    Zariadenia sociálnych služieb a opatrovateľská služba

    V domove sociálnych služieb možno bývať do dovŕšenia dôchodkového veku. Po dovŕšení dôchodkového veku môže občan využívať služby zariadení pre seniorov (v minulosti nazývaných domovy dôchodcov).

    Denný stacionár je určený na pobyt počas dňa. Klientom sa tu poskytuje stravovanie, zabezpečuje pracovná terapia a záujmová činnosť.

    V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje ubytovanie a starostlivosť osobe, ktorej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu v domácnosti.

    Opatrovateľská služba sa poskytuje doma. Konkrétne úkony, ktoré má pracovník opatrovateľskej služby robiť, sú uvedené v zmluve o poskytovaní sociálnej služby, ktorú uzatvára poskytovateľ sociálnej služby a osoba, ktorej bude poskytovaná (príjemca služby).

    Ako si vybaviť umiestnenie do zariadenia a opatrovateľskú službu

    Ak sa žiada o služby domova sociálnych služieb alebo denného stacionára, žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu sa podáva na úrade vyššieho územného celku. Ak sa žiada o umiestnenie do zariadenia pre seniorov, do zariadenia opatrovateľskej služby alebo o domácu opatrovateľskú službu, žiadosť sa podáva na obecnom (mestskom) úrade, v Bratislave na úrade príslušnej mestskej časti, v Košiciach na magistráte. Žiadosť podáva ten, komu bude služba poskytovaná, napr. ten, kto má byť umiestnený do zariadenia sociálnych služieb. Každá obec a vyšší územný celok má vlastné tlačivo žiadosti.

    K vyplnenému a podpísanému tlačivu žiadosti je potrebné priložiť doklad od lekára potvrdzujúci, že žiadateľ má nepriaznivý zdravotný stav. Môže to byť lekársky nález, lekársky posudok, lekárske správy alebo výpis zo zdravotnej dokumentácie. Doklad od lekára nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Na základe dokladu od ošetrujúceho lekára (všeobecného lekára alebo špecialistu) vypracuje lekár spolupracujúci s obcou alebo VÚC posudok, v ktorom určí mieru odkázanosti žiadateľa na sociálnu službu. Na poskytovanie domácej opatrovateľskej služby stačí II. stupeň odkázanosti, na umiestnenie do domova sociálnych služieb je potrebný stupeň V. a VI., na umiestnenie do zariadenia pre seniorov stupeň IV. až VI. Posúdenie je spravidla možné bez predvolania žiadateľa. Ak však žiadateľ na tom trvá, lekár je povinný predvolať ho na osobné posúdenie zdravotného stavu. Odkázanosť na sociálnu službu sa posudzuje rovnako ako odkázanosť na opatrovanie pri žiadosti o opatrovateľský príspevok.

    Na posudok lekára nadväzuje tzv. sociálny posudok sociálneho pracovníka obce obsahujúci presný zoznam úkonov sebaobsluhy, zoznam úkonov starostlivosti o domácnosť, zoznam základných sociálnych aktivít, pri ktorých je žiadateľ odkázaný na pomoc inej osoby, a ich rozsah vyjadrený predpokladaným rozsahom hodín. Posudzovanie žiadosti má trvať najviac 30 dní, vo veľmi zložitých prípadoch (najmä vtedy, keď sú potrebné ďalšie doklady týkajúce sa zdravotného stavu alebo príjmu) maximálne 60 dní. Výsledkom posudzovania je vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu.

    Keď má žiadateľ rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, môže si vybrať jej poskytovateľa. Sociálne služby poskytujú verejní a neverejní poskytovatelia. Verejnými poskytovateľmi sú obce, mestá (aj mestské časti), vyššie územné celky a nimi zriadené subjekty. Neverejnými poskytovateľmi sú domovy sociálnych služieb a ďalšie zariadenia, ako aj opatrovateľské služby založené súkromnými osobami, Slovenským Červeným krížom, cirkvami a inými zriaďovateľmi. Ak v zariadení, ktoré si žiadateľ vybral, nie je voľné miesto, je zaradený do evidencie žiadateľov. Evidencia (poradovník žiadateľov) má byť prístupná verejnosti, žiadateľ má mať možnosť vedieť, na akom mieste v poradí sa práve nachádza. V krízovej sociálnej situácii, ktorá vyžaduje intervenciu a okamžitú pomoc, by mu mala byť sociálna služba poskytnutá ihneď.

    Poskytovateľ a príjemca spolu uzatvoria zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. V zmluve sa uvedie aj výška úhrady za službu. Príjemca môže zmluvu vypovedať, a poskytovanie služby tak ukončiť.

    Úhrada za pobyt v domove sociálnych služieb a za opatrovateľskú službu

    Za poskytovanie sociálnej služby sa platí úhrada. Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom. Ak sociálnu službu poskytuje obec alebo VÚC, výška úhrady je stanovená vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré musí byť prístupné verejnosti. V prípade, že sociálnu službu poskytuje „súkromník“, t. j.  neverejný subjekt, výška úhrady je stanovená v jeho cenníku.

    Výška úhrady závisí aj od príjmu a majetku žiadateľa. Pri posudzovaní príjmu sa postupuje tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem žiadateľa o sociálnu službu (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok) za predchádzajúci kalendárny mesiac pred začatím poskytovania služby s príjmom jeho manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem žiadateľa.

    Prijímateľ sociálnej služby nemôže zostať po jej zaplatení úplne bez príjmu. Vždy mu z neho musí zostať určitá časť, určená podľa životného minima pre jednu dospelú osobu, a to 1,65 násobok sumy životného minima po zaplatení úhrady za opatrovateľskú službu, 25 % zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu, 60 % zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za týždennú pobytovú sociálnu službu, 100 % zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za denný pobyt v zariadení s poskytovaním stravovania a 1,65 násobok sumy životného minima, ak sa v zariadení stravovanie neposkytuje. Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak jeho príjem je nižší alebo rovný sume, ktorá mu má zostať. Namiesto prijímateľa sú v takomto prípade povinní zaplatiť úhradu za sociálnu službu jeho plnoleté deti alebo rodičia, ak ich má.

    Ďalšie sociálne služby

    Okrem zariadení sociálnych služieb a opatrovateľskej služby môžu ľudia s nepriaznivým zdravotným stavom využívať aj ďalšie sociálne služby poskytované obcou, ako sú prepravná služba, požičiavanie pomôcok a podporné služby.

    Prepravná služba (známa aj ako tzv. „sociálne taxi“) slúži na prepravu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaným na individuálnu prepravu podľa posudku úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj ľudí, ktorí sa kvôli svojmu zdravotnému stavu dočasne nedokážu dobre pohybovať (napríklad majú zlomenú nohu). Využiť ju teda môžu aj tí, ktorí inak nespĺňajú podmienky na poberanie príspevkov súvisiacich s prepravou od úradu práce.

    Požičiavanie pomôcok zabezpečuje obec na preklenutie obdobia, keď si pacient vybavuje poskytnutie zdravotnej pomôcky v zdravotnej poisťovni alebo príspevok na zakúpenie pomôcky na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýmito pomôckami sú napríklad invalidné vozíky, chodúľky, toaletné stoličky, servírovacie stolíky, francúzske barle, vychádzkové palice, vaňová alebo sprchovacia stolička.

    Podporné služby:

    • denné centrum, v ktorom sa poskytuje sociálne poradenstvo a záujmová činnosť,
    • jedáleň, ktorá môže zabezpečovať stravovanie aj prostredníctvom donášky stravy do domácnosti,
    • práčovňa na pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva,
    • stredisko osobnej hygieny, v ktorom je možné vykonávať nevyhnutnú základnú osobnú hygienu.

    Tieto služby sa vybavujú podstatne jednoduchšie, pretože pri nich nie je potrebné osobitné posudzovanie odkázanosti. Na obecnom alebo mestskom úrade, v Bratislave na úrade príslušnej mestskej časti, v Košiciach na magistráte sa podá žiadosť o konkrétnu službu. K žiadosti sa priloží potvrdenie od lekára (všeobecného alebo špecialistu), že žiadateľ má nepriaznivý zdravotný stav. Ak bol žiadateľ úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uznaný za zdravotne ťažko postihnutého, stačí, ak k žiadosti priloží toto rozhodnutie. Za poskytovanie prepravnej služby, stravovanie a donášku jedál sa platí úhrada, ktorú si stanoví obec. Informácie o výške úhrady, tlačivá žiadostí a konkrétne podmienky poskytovania týchto služieb v tej-ktorej obci sa poskytujú na obecnom úrade a sú zverejnené aj na webových stránkach obcí.

  • Hmotná núdza

    HMOTNÁ NÚDZA

    Pacient, ktorý nemá dostatočne vysoký invalidný alebo starobný dôchodok, môže mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi.

    Hmotná núdza je stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a oni si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem prácou, svojim majetkom alebo uplatnením nejakého práva (napríklad práva na výživné).

    Domácnosť tvoria osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. Spoločne sa posudzujú  manžel a manželka (nie druh a družka), v prípade rodín s deťmi sa spoločne posudzujú rodičia a deti, ktoré s nimi žijú, avšak iba v prípade, ak sú to:

    • tzv. nezaopatrené deti, teda deti do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak študujú v dennej forme štúdia na strednej alebo vysokej škole alebo nemôžu študovať a pracovať pre chorobu alebo úraz. Dieťa, ktoré môže požiadať o invalidný dôchodok (od 18 rokov veku) alebo ukončilo vysokoškolské štúdium druhého stupňa, nie je nezaopatreným dieťaťom.
    • deti do 25 rokov veku, ktoré už neštudujú, ale vôbec nemajú príjem alebo je ich príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy (v roku 2019 je minimálna mzda 520 € mesačne).
    • deti nad 25 rokov veku žijúce s rodičmi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia.

    Ak človek nežije s manželom alebo manželkou, ani s deťmi, ktoré spĺňajú vyššie uvedené podmienky, bude na účely hmotnej núdze posudzovaný samostatne.

    Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze.

    Príjmom je čistá mzda, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, sirotský dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, nemocenské alebo materské, tie sa však na účely posúdenia toho, či je človek v hmotnej núdzi nezapočítavajú celé, ale iba 75% z nich.

    Za životné minimum osoby alebo osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma:

    Za životné minimum osoby alebo osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma:

    • 210,20 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú osobu,
    • 146,64 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú dospelú osobu,
    • 95,96 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.

    Jednotlivec je v hmotnej núdzi, ak má mesačný príjem nižší ako 210,20 €, manželia sú v hmotnej núdzi, ak ich spoločný mesačný príjem nedosahuje sumu 356,84 €. V prípade, že majú deti, ich životné minimum sa zvyšuje o 95,96 € mesačne na každé dieťa, t. j. 452,80 € pre manželský pár s jedným dieťaťom, 548,76 € pre manželov s dvoma deťmi atď.

    Výška životného minima sa môže zmeniť každý rok k 1. júlu.

    Uvedené sumy životného minima však slúžia iba na posúdenie toho, či je určitá osoba v stave hmotnej núdze, človek teda nemá nárok na to, aby mu boli vyplácané príspevky vo výške životného minima.

    Pomoc v hmotnej núdzi

    Domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi, poskytuje štát pomoc vo forme dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorými sú ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie a príspevok na  nezaopatrené dieťa.

    Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí tak, že sa spočíta výška dávky a príspevkov, na ktoré má domácnosť ako celok nárok a od tejto sumy sa odpočíta príjem členov domácnosti. Vyplatí sa až výsledná čiastka.

    Príklad: Pani Mária je invalidná dôchodkyňa, s poklesom schopnosti pracovať o viac ako 70%, jej dôchodok predstavuje 202,80 € mesačne. Je slobodná, vlastní byt. Pri rozhodovaní o pomoci v hmotnej núdzi sa jej ako príjem započíta 75% z dôchodku, t. j.  152,10 €. Pani Mária je teda osobou v hmotnej núdzi. Keby nemala žiaden príjem, mala by nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 64,70 €, ochranný príspevok k dávke vo výške 66,20 € a príspevok na bývanie vo výške 55,80 €, t. j. spolu 186,70 €.  Od tejto sumy odpočítame jej príjem (teda tých 75% z dôchodku, ktoré ako príjem posudzujeme) a dostaneme sumu 34,60 €, ktorá bude pani Márii vyplácaná ako pomoc v hmotnej núdzi.

    Výška dávky v hmotnej núdzi je odstupňovaná podľa počtu členov domácnosti, od 64,70 € mesačne, ak ide o jednotlivca, po 226,90 € mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.

    Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať. Ak je osoba v hmotnej núdzi invalidná v rozsahu minimálne 70 % alebo dosiahla dôchodkový vek, má nárok na ochranný príspevok vo výške 66,20 € mesačne. V prípade, ak je osoba v hmotnej núdzi dlhšie ako 30 dní práceneschopná, ochranný príspevok je 36,40 € mesačne.

    Príspevok na bývanie sa poskytuje na úhradu nákladov na bývanie v byte alebo dome, ktorého vlastníkom alebo nájomcom je niektorý z členov domácnosti, ale aj na úhradu nákladov na bývanie v niektorom zo zariadení sociálnych služieb a nákladov na bývanie v byte alebo dome, v ktorom člen domácnosti býva na základe práva doživotného užívania.  Výška príspevku na bývanie je 55,80 € mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti a 89,20 € mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi, alebo ak ide o nájom bytu viacerými nájomcami.

    Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

    Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi. Poskytuje sa najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb.

    Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 630,60 € (trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Ak sa poskytne opakovane, tak súčet súm poskytnutých v priebehu jedného roka nesmie presiahnuť túto hranicu.

    Žiadosť o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi sa podáva na obecnom úrade v obci, kde má žiadateľ trvalý pobyt. Na poskytnutie jednorazovej dávky nie je nárok, t. j. obec nemusí žiadosti vyhovieť, ak na poskytnutie takejto pomoci nemá finančné prostriedky.

    Ako požiadať o pomoc v hmotnej núdzi

    Pomoc v hmotnej núdzi  sa poskytuje pre členov domácnosti až po posúdení ich príjmu, majetku, možnosti pracovať a uplatniť si nároky. Žiadateľ je povinný preukázať pri podaní žiadosti a pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi všetky doklady o príjmových a majetkových pomeroch členov domácnosti. Osoba, ktorá podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (žiadateľ) je zástupcom členov domácnosti a po rozhodnutí úradu je aj príjemcom pomoci.

    Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva na úrade práce sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Na základe tejto žiadosti úrad rozhodne o tom, či je žiadateľ v hmotnej núdzi a určí výšku dávky a príspevkov, ktoré mu budú vyplácané. Úrad je povinný o žiadosti rozhodnúť do 30 dní od jej podania, vo veľmi zložitých prípadoch do 60 dní. Proti každému rozhodnutiu úradu je možné sa odvolať, a to do 15 dní od doručenia rozhodnutia.

    Osoba, ktorá je v hmotnej núdzi, má nárok na zníženie výšky koncesionárskych poplatkov na polovicu. Oznámenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi spolu s rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je potrebné zaslať na adresu RTVS, Odbor výberu úhrad, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava.

  • Kúpeľná liečba

    KÚPEĽNÁ LIEČBA

    Kúpeľná liečba musí byť indikovaná, čo znamená, že stav pacienta musí zodpovedať podmienkam uvedeným v Indikačnom zozname pre kúpeľnú starostlivosť. Dôvodom pre kúpeľnú liečbu je aj IPF.

    Kúpeľná liečba nemôže byť lekárom navrhnutá, ak má pacient niektorú z  ťažkostí označovaných ako tzv. kontraindikácie kúpeľnej starostlivosti. Sú nimi napríklad nebezpečenstvo embolizácie (upchávania cievy krvnou zrazeninou), fajčenie, aktívne ataky alebo fázy psychóz a duševné poruchy s asociálnymi prejavmi a zníženou možnosťou komunikácie, závislosť od alkoholu, závislosť od návykových látok, ťažké poruchy reči, inkontinenciu moču a stolice, nočné pomočovanie, demencia, nehojace sa kožné defekty akéhokoľvek pôvodu, hypertenzia nad 16 kPa diastolického tlaku (120 mmHg).

    Poskytnutie kúpeľnej starostlivosti schvaľuje príslušná zdravotná poisťovňa na návrh lekára. Návrh na kúpeľnú starostlivosť vypíše lekár špecialista (pneumológ, internista)  alebo všeobecný lekár na základe nálezu lekára špecialistu.

    Lekár k návrhu priloží výsledky vyšetrení a prípadné odporúčania. Súhrn výsledkov klinických a laboratórnych vyšetrení nesmie byť starší ako tri mesiace.  Vystavenie návrhu hradí v plnom rozsahu zdravotná poisťovňa. Pacient by mal návrh podpísať a na uľahčenie kontaktu so zdravotnou poisťovňou môže uviesť aj svoje telefónne číslo.

    Kompletne vyplnený návrh s prílohami musí byť do zdravotnej poisťovne doručený najneskôr šesť týždňov pred uplynutím doby indikácie. Doba indikácie pri onkologických ochoreniach je maximálne 24 mesiacov od ukončenia liečby.

    Poisťovňa návrh schváli, ak spĺňa zákonom definované požiadavky, teda ak je kúpeľná liečba indikovaná, návrh obsahuje všetky potrebné náležitosti a u pacienta sa nevyskytujú dôvody, pre ktoré lekár nemôže kúpeľnú liečbu navrhnúť. O návrhu má poisťovňa rozhodnúť do 30 dní od jeho doručenia.

    Poisťovňa potom zašle schválený návrh priamo do kúpeľného zariadenia, s ktorým má uzatvorenú zmluvu na liečbu v danej indikácii. Zoznam zmluvných kúpeľných zariadení je zverejnený na webových stránkach jednotlivých poisťovní. Informácie o tom, s ktorými kúpeľmi má poisťovňa uzatvorenú zmluvu, poskytuje poisťovňa aj telefonicky alebo na svojich pobočkách. V prípade, že chce pacient absolvovať kúpeľnú liečbu v konkrétnych kúpeľoch, s ktorými má jeho poisťovňa uzatvorenú zmluvu, mal by to zdravotnej poisťovni oznámiť ešte pred schválením kúpeľnej liečby, napríklad uvedením názvu kúpeľov na hornom okraji návrhu alebo v podpísanom liste. Po schválení kúpeľnej liečby už pacient nemá možnosť zmeniť kúpele, ktoré mu boli poisťovňou určené.

    Poisťovňa pošle pacientovi oznámenie o schválení kúpeľnej starostlivosti, kde je uvedený schválený počet dní kúpeľnej liečby a posledný možný nástupný termín. Presný termín nástupu na kúpeľnú liečbu si pacient dohodne priamo s kúpeľným zariadením.

    Ak poisťovňa návrh neschváli, nie je možné sa proti tomu nijako odvolať. Návrh je však možné podať znovu, ak pacient spĺňa podmienky stanovené indikačným zoznamom.

    Zdravotná poisťovňa hradí náklady na zdravotnú starostlivosť (procedúry) a náklady na ubytovanie a stravu. Pacient platí iba poplatok 1,70 € za každý deň pobytu, pričom prvý a posledný deň sa počíta ako jeden deň. Pacienti, ktorým bola priznaná dávka v hmotnej núdzi, platia tento poplatok iba za prvé tri dni pobytu. Od poplatku sú úplne oslobodení darcovia krvi, ktorí sú nositeľmi striebornej, zlatej a diamantovej Janského plakety.

    Ubytovanie poisťovňa uhrádza v štandardných podmienkach – v dvojposteľovej izbe so spoločným sociálnym zariadením mimo izby. Pacient si s ubytovacím zariadením môže dohodnúť aj lepšie ubytovanie a/alebo stravu, rozdiel medzi jeho cenou a štandardom hradeným poisťovňou však bude platiť sám.

    Všetci pacienti platia daň z ubytovania vo výške stanovenej mestom/obcou, v ktorom/ktorej sa kúpele nachádzajú. Ťažko zdravotne postihnutí občania môžu mať nárok na zníženie alebo odpustenie dane z ubytovania po predložení preukazu ŤZP. Daň z ubytovania vyberá každé mesto a obec samostatne, informáciu o tom, či v danom meste alebo obci takáto možnosť je, pacientovi poskytne kúpeľné zariadenie alebo obecný úrad.

    Pacient so zdravotným postihnutím vyžadujúcim pomoc a sprevádzanie pri kúpeľnej liečbe môže požiadať poisťovňu o čiastočnú úhradu za sprievodcu. Takúto požiadavku je potrebné uviesť priamo v návrhu na kúpeľnú starostlivosť, pričom lekár, ktorý návrh vypĺňa, musí potrebu sprevádzania pacienta odôvodniť. V prípade schválenia čiastočnej úhrady za sprievodcu zdravotná poisťovňa uhrádza náklady na jeho pobyt vo výške 4,98 € za deň pobytu. Zvyšok ceny pobytu v kúpeľnom zariadení si sprievodca hradí sám.

    Náklady spojené s dopravou do kúpeľného zariadenia a z kúpeľného zariadenia zdravotná poisťovňa poistencom neprepláca.

    Maximálna dĺžka kúpeľného pobytu hradeného zdravotnou poisťovňou je 21 dní. Kúpeľnú starostlivosť hradenú poisťovňou môže pacient s IPF absolvovať raz za rok.

  • Zdravotnícke pomôcky

    ZDRAVOTNÍCKE POMÔCKY

    Zdravotnícke pomôcky sú buď viazané na lekársky poukaz alebo voľnopredajné. Pomôcky viazané na lekársky poukaz musí predpísať lekár – špecialista alebo všeobecný lekár na odporúčanie špecialistu. Voľnopredajné sa dajú kúpiť v lekárni alebo výdajni zdravotníckych pomôcok bez lekárskeho poukazu. Voľnopredajné pomôcky si pacient hradí v plnej výške. Zdravotnícke pomôcky viazané na lekársky poukaz prepláca zdravotná poisťovňa - úplne alebo čiastočne.

    Zdravotná poisťovňa nehradí všetky zdravotnícke pomôcky, ktoré sú na Slovensku dostupné, ale iba pomôcky zaradené v tzv. Kategorizačnom zozname. V ňom je uvedená cena pomôcky a výška doplatku pacienta. Aktuálny kategorizačný zoznam nájdete na webovej stránke Ministerstva zdravotníctva www.health.gov.sk v odkaze Kategorizácia a cenotvorba. O výške doplatku za zdravotnícku pomôcku je povinný informovať pacienta aj lekár, ktorý mu pomôcku predpisuje.

    S poukazom na výdaj zdravotníckej pomôcky ide pacient (alebo jeho blízky) do výdajne zdravotníckych pomôcok, kde mu ju vydajú. Zdravotnícke pomôcky sa dajú objednať aj cez internet, na webových stránkach výdajní zdravotníckych pomôcok.

    V prípade niektorých veľmi drahých zdravotníckych pomôcok (napr. elektrický vozík) musí lekár ešte pred jej predpísaním požiadať zdravotnú poisťovňu o súhlas s úhradou pomôcky. Keď poisťovňa úhradu schváli, lekár pomôcku predpíše.

    Pokiaľ pacient používa vozík, kočík, chodúľku, krauler, ortézu (okrem ortézy prstov a ruky, ktoré nemajú uchytenie na predlaktí), môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov súvisiacich s opotrebovaním bielizne, šatstva, obuvi a bytového zariadenia.

Všetky informácie poskytované v rámci sociálno-právnej poradne majú len odporúčací a informatívny charakter, pričom nepredstavujú záväzné právne stanoviská. Na základe poskytnutých informácií nie je možné domáhať sa vydania úradného, resp. súdneho rozhodnutia, ktoré by malo byť v súlade s poskytnutými informáciami. Za účelom získania záväzného stanoviska je potrebné sa obrátiť na príslušný úrad, alebo na niektorého z advokátov registrovaného v Slovenskej advokátskej komore.

Život s IPF nie je jednoduchý.

Staň sa členom pacientskej skupiny
a budeš sa môcť spojiť s ľudmi, ktorí prežívajú
podobné pocity a trápenia, alebo získaj kontakt
na centrá, kde IPF liečia. Budeš mať tiež prístup
k informáciám, ktoré Ti pomôžu s ochorením žiť.

Chcem vedieť viac ako sa stať členom Chcem darovať 2% OZ Nádej pre pľúca