Pravidelné praktizovanie techník Mindfulness môže ľuďom s chronickým ochorením prinášať množsvo pozitívnych výsledkov.
Čo to je „Mindfulness“?
Môžeme si to jednoducho preložiť ako všímavosť, alebo zámerné venovanie pozornosti tomu, čo sa práve deje bez toho, aby sme to hodnotili. Hovoríme o postoji nehodnotenia. Znamená to taktiež jednoducho byť tu a teraz.
O pozitívach techník mindfulness sa v literatúre dočítame stále viac. Stačí si urobiť rýchly prieskum na internete či na sociálnych sieťach a človek odhalí nielen aké je dôležité praktizovať tieto mentálne ale aj dychové cvičenia pravideľne, ale nájde dokonca na túto tému množstvo článkov či vedených meditácií vo forme videí.
Je veľká škoda, že aj keď je informácií dosť, pozitívny vplyv týchto cvičení je stále pomerne málo známy medzi ľuďmi žijúcim s chronickým ochorením. Bolo by pre všetkých veľmi prínosné, keby sa o ich pozitívach hovorilo viac.
Platí to aj pre pacientov s pľúcnou fibrózou, čo je ochorenie pľúc, ktoré eventuálne vedie k zlyhaniu dýchacieho aparátu. Napriek tomu, že je to vážne ochorenie, veľa pacientov v lekárskej starostlivosti dokáže dlho viesť plnohodnotný a zmysľuplný, produktívny život. Priebeh ochorenia a to, ako ho pacient prežíva veľmi záleží aj od jeho psychického nastavenia. A práve tomuto sa dá vďaka praktizovaniu mindfulness pomôcť. Človek si dokáže vyvinúť za pomerne krátky čas mechanizmy, ako zvládať niektoré ťažkosti aj na psychickej úrovni.
Poznáte to, ako vám „skysne nálada“, keď vám pri diagnóze pľúcnej fibrózy niekto v poradí, aby ste si oddýchli. Aj keď je táto rada myslená dobre a je prejavom podpory, nepadne človeku dobre, pretože je jedno, čo robí – či leží na gauči alebo venčí psa – pľúca si pri IPF nikdy neoddýchnu. Kvôli tejto diagnóze vždy pracujú ťažšie ako pľúca zdravých ľudí a preto oddych málokedy pacientovi s IPF pomôže, aby sa cítil lepšie.
Keďže nemáme úplne pod kontrolou, ako sa cíti naše telo, môžeme aspoň presmerovať pozornosť a začať vedome kontrolovať našu myseľ a nenechať naše myšlienky panikáriť. Život s IPF je náročný a je ľahké sa stratiť v negatívnych myšlienkach, obzvlášť počas častých hospitalizácií, alebo keď je pacient eštepomerne mladý a používa kyslíkový prístroj. Je teda naozaj dôležité nájsť si stratégie ako kontrolovať tok myšlienok, hlavne tých negatívnych. A práve s týmto nám môžu pomôcť techniky mindfulness.
Tieto techniky sa využívajú čoraz častejšie aj v psychoterapii. Existuje viacero spôsobov, ako môže terapeut inšpirovať svojich klientov k používaniu týchto techník pri zvládaní ich životných problémov a situácií, napríklad vo vzťahoch, pri depresiách či nervozite. Aj ľudia s chronickými chorobami často čelia podobným výzvam, takže využívanie techník mindfulness pri diagnóze IPF dáva zmyseľ.
Praktizovanie mindfulness
Základom techník mindfulness je byť mysľou v prítomnom okamihu, ale aj keď sa nám tento stav podarí dosiahnuť, niekedy ľahko zabúdame, za čo všetko môžeme byť v živote vďační. Je to preto, že chronické ochorenia nám toho dokáže naozaj veľa ukradnúť.
Praktizovanie vďačnosti
Takže jedným zo spôsobov, ako praktizovať mindfulness je založiť si denník vďačnosti, do ktorého si každé ráno zapíšeme za čo sme v našom živote vďační. Ešte predtým, než sa začne deň a než sa naša myseľ rozbehne za všetkými dennými povinnosťami, snažme sa kontrolovane sústrediť na prítomný moment a zapísať prvé 3 veci, ktoré sa nám objavia v mysli a za ktoré sme vďační. Môžu to byť jednoduché veci ako to, že máme strechu nad hlavou, že nám z kohútika tečie teplá a pitná voda, alebo že žijeme v krajine kde je mier. Vďační môžeme byť za veľa vecí – za to, že máme čuch a cítime vôňu nášho sprchového gélu, že máme auto, alebo čo i len jednu blízku osobu, ktorej na nás záleží. Nielenže nám tento nový zvyk pomôže začať deň v kľude, ale nastaví našu myslel na pozitívnu nôtu po celý deň.
Hlboké dýchanie
Veľmi zaužívanou technikou spojenou s mindfulness je aj hlboké dýchanie, ktoré nám môže pomôcť spomaliť myšlienky a sústrediť sa na prítomnosť. Z času na čas, keď sa človek cíti prevalcovaný komplikáciami spojenými s IPF, hlboké dýchanie nielenže pomôže tieto pocity prekonať a zmierniť, zároveň je to dôležitá súčasť pľúcnej rehabilitácie pri IPF.
Praktizovanie sebalásky a staranie sa o seba
Menej známou, ale veľmi dôležitou technikou mindfulness je aj staranie sa o seba – svoje telo a dušu a takžiež sebaláska - vedomé prejavovanie lásky sebe samému. Často sa nám na ceste s IPF stane, že sa nám nepáči ako vyzeráme, alebo ako sa cítime, obzvlášť keď máme ťažkosti s dýchaním v prítomnosti našich priateľov a známych. Byť mysľou prítomný a uvedomovať si okamžité pocity a presmerovať ich k sebeláske a zhovievavosti so sebou samým, nám môže pomôcť lepšie vnímať naše potreby. To nám zase pomôže uvedomiť si priority a lepšie sa o seba a svoju pohodu postarať. Cieľom je chovať sa k sebe samému zhovievavo a s láskou tak, ako by sme sa chovali napríklad k nášmu chorému dieťaťu. Pokoj – nič nie je dôležitejšie, než byť v pohode, byť k sebe trpezlivý a s láskou rešpektovať vlastné obmedzenia.
Mať sa rád nám zase umožňuje vidieť najprv seba ako človeka, ako osobnosť a až potom našu chorobu. Môže to znieť ako klišé, ale je naozaj nesmierne dôležité naučiť sa seba a svoje telo milovať napriek chronickej chorobe, pretože IPF nás môže ľahko pohltiť a stať sa pre nás samých našou identitou, tým, čo nás z nášho pohľadu identifikuje. Ale to predsa nechceme. Sme v prvom rade ľudia s osudom , priateľmi, rodinou, našou životnou cestou mimo IPF. Okrem toho na svete je stále veľmi veľa ľudí, pre ktorých je naše telo iba zbožným snom. Ľudia ochrnutí, dokaličení, s chronickými bolesťami, ktorí by dali všetko za to, aby mali naše telo „iba“ s IPF. Takže opäť tu je na miest vďačnosť za všetko, čo v našom tele funguje a pracuje.
Súcit so sebou a s ostatnými.
Rozšíriť pocit súcitu od seba samého aj k ostatným je tiež veľmi dôležitou súčasťou mindfulness. Súcit môže znamenať aj to, že budeme rozprávať o našej ceste druhým ľuďom, aj keď je to niekedy ťažké a umožniť ostatným poučiť sa z našich skúseností. Inšpirovať ich na ceste, dať im pocit spolupatričnosti a komunity a podporného prostredia. Ostatní pacienti s IPF sa môžu veľa naučiť, keď si prečítajú o našej namáhavej ceste touto diagnózou a o našich skúsenostiach s ňou.
Táto technika mindfulness nám môže pomôcť udržať si súcit s druhými ľuďmi a cítiť sa užitoční aj keď niekedy okolo nás vyzerá všetko čierne, premáhajú nás komplikácie a cítime sa vyčerpaní.
Neváhajte preto a podeľte sa s nami o svoj príbeh a ako ho zvládate. Nikdy neviete, koľko ľudí si povie: „Presne toto poznám!“ a budú radi, že nie sú so svojimi problémami sami. Zdieľajte s nami, čo robíte preto, aby ste sa cítili na svojej ceste lepšie. To môžete byť impulzom a inšpiráciou pre ľudí, ktorí tieto veci ešte neobjavili a veľmi by im pomohli. Napíšte nám mail alebo správu na Facebook, ak máte pre nás tip, ktorí by pomohol aj ostatným, alebo ak sa chcete podeliť o svoje každodenné prežívanie IPF.
Článok pripravila Mgr. Miroslava Kysucká
.